V Galante už piatym rokom pokračuje  tradícia, že Miestny odbor Matice slovenskej  začiatkom školského roku  zorganizuje pre základné školy zájazd po stopách našich národných velikánov.  V tomto roku z príležitosti 100 výročia tragickej smrti  Generála  M. R.  Štefánika  dňa 20.9.2019 sa 45 žiakov zo základnej školy  na Šefánikovej ulici, na Sídlisku SNP a na Sídl.Sever v Galante spolu s pedagógmi zúčastnilo zájazdu k pamätníkom. Na ceste ich sprevádzal Ing. P. Lehotský a JUDr. D. Miženko členovia MO MS Galanta.

    Prvá zastávka na ceste za Generálom  Milanom Rastislavom Štefánikom  z príležitosti 100. ročného výročia jeho tragickej smrti / 4.máj 1919/ v Hlohovci – mestská  časť - Šulekovo  pri pomníku Viliama Šuleka a Karola Holubyho. Je tu historická a rodinná viazanosť, lebo práve mladučký Milan sa v jeho rodičovskom dome oboznámil s hrdinským osudom  svojho pra-strýka Viliama Šuleka.

    Žiadosti slovenského národa nová uhorská - maďarsky orientovaná vláda nepodporovala a  reagovala na  slovenské národné požiadavky vyhlásením štatária v slovenských stoliciach.

         Preto  dňa 19. septembra 1848 Ľudovít Štúr oficiálne vypovedal v mene Slovenskej národnej rady poslušnosť maďarskej vláde a vyzval Slovákov na boj za vlastnú slobodu a nezávislosť!

                 Z Krajného sa zásluhou  Viliama Šuleka prihlásilo 400 dobrovoľníkov a tí sa zúčastnili aj prvej víťaznej bitky hurbanovcov 22. septembra 1848 v Brezovej pod Bradlom. Na pamiatku víťaznej bitky  bol 22.september „ Dňom Slovenskej armády“, a teraz je  „Dňom ozbrojených síl Slovenskej republiky“.    

         V bojoch pri obci Lubina sa vyznamenal  Karol Holuby, občania pod jeho velením bránili obec. Biele gardy ich vypátrali , zajali a odvliekli do Hlohovca do väzenia. Nepriatelia ich navádzali, aby sa zriekli príslušnosti k slovenskému národu. Odboj proti maďarskej garde by im boli odpustili, ak by prisahali na maďarskú zástavu a prestúpili na maďarskú národnosť. Ale takéto poníženie ľudskej dôstojnosti  odmietli. Celú vinu svojich spoluobčanov vzali na seba. Preto  ich v októbri 1848 štatariálny súd v Hlohovci odsúdil ako buričov a  veliteľov Slovenského povstania na smrť.

       Vilka Šuleka popravili 20. októbra 1848 vo veku 23 rokov a Karola Holubyho 26.októbra 1848 vo veku 22 rokov , pri dnešnom Šulekove, /pôvodne obec Berekseg/

 Vtedajšie  Uhorsko-maďarské vládne sily ich nedovolili ani občiansky pochovať, len ich zahrabali do zeme.

        Generál Milan Rastislav Štefánik mal rozhodujúcu zásluhu na vybudovaní armády Česko – Slovenskej republiky ešte pred jej vznikom, keď organizoval dobrovoľníkov do Č-S  légií . Pietnym  aktom pri pomníku týchto mladých hrdinov si pripomíname,  že ním zorganizovaná armáda bola zárukou ukončenia ich boja za oslobodenie slovenského národa .

/Francúzsko asi 9600 vojakov,Taliansko 20000 + 60000 vojakov, Rusko 38500 dobrovoľníkov./

        Žiaci  vypočuli odborný výklad v príhovore pani  Mgr. J. Krútekovej  k pietnemu aktu.  Ich zástupkyne zo ZŠ sidl. SNP   položili veniec k pomníku :   „Spomíname na hrdinov V. Šuleka a K. Holubyho   s úctou žiaci ZŠ a MOMS Galanta“

 

  Naša cesta pokračovala  do Brezovej pod. Bradlom. Počasie nám prialo, bol krásny slnečný deň. Mohyla  Generála Milana Rastislava Štefánika nás privítala v plnej nádhere a s krásnym výhľadom na kraj okolo nej. Žiaci sa mohli v priamom dotyku oboznámiť s umením architekta

 Dušana S. Jurkoviča a s majstrovstvom staviteľov mohyly.

  

V spomienkovej reči na Gen. M.R. Štefánika pani Mgr. J Krúteková oboznámila žiakov  s krátkym avšak s výnimočne tvorivým životom.

* Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v obci Košariská neďaleko Brezovej pod Bradlom. Jeho otcom bol evanjelický farár. Ako správny národovec, otec Pavol vychovával svoje deti v rovnakom smere.

 * Štefánik od roku 1890 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, neskôr v Šoproni a napokon štúdiá ukončil v roku 1898 v Szarvaši.

Po maturite sa prihlásil na vysokú školu v Prahu - odbor stavebné inžinierstvo.

*Po návrate do Prahy opustil techniku a na Filozofickej fakulte sa dal zapísať na odbor astronómia. S otcom sa neskôr uzmieril. Štúdiá úspešne dokončil v roku 1904.

* Štefánikova mimoriadna inteligencia a výnimočné čaro osobnosti prispeli k rýchlemu zblíženiu sa s českou kultúrnou a vedeckou spoločnosťou. V Prahe nadviazal Štefánik kontakty so slovenskými študentami, ktorí sa stretali v spolku Detvan.

* Bol zástancom myšlienok česko-slovenskej jednoty. Zároveň sa tu spoznal s T.G. Masarykom.

Po štúdiach v Prahe odišiel do Paríža, vtedajšieho centra vedy. Tam dostal prácu u slávneho astronóma profesora Janssena. Začal sa venovať astronomickému bádaniu. Niekoľkokrát vystúpil na Mont Blanc, aby mohol vykonať rôzne pozorovania.

* V roku 1912 získal francúzske občianstvo. Vďaka svojej inteligencii, odbornosti a známostiam mu boli v tomto čase udelené viaceré vyznamenania. Jedným z najcennejších vyznamenaní bol Rád rytiera Čestnej légie, ktoré dostal v roku 1914 za vedecké a diplomatické úspechy.

Odbornú kariéru mu prerušila svetová vojna. Štefánik sa ako francúzsky občan musel dostaviť k odvodu. Stal sa z neho letec. Od mája 1915 sa aktívne zapájal do bojových operácií. Slúžil na srbskom fronte ako pozorovateľ.

Zostal však hrdý národovec. Štefánik sa zaujímal o budúcnosť Slovenska. Svoje známosti vo vysokých politických a vojenských kruhoch využil a uviedol do nich aj T.G. Masaryka a E. Beneša. Napokon spoločne v roku 1916 založili Československú národnú radu.

* Jedným z plánov Národnej rady bolo vytvorenie zahraničného vojska zo zajatých alebo dezertovaných vojakov na ruskom a francúzskom fronte. Vytvorenie Československých légií prinieslo Štefánikovi v r. 1918 titul generála francúzskej armády.

     Jeho kontakty v najvyšších vojenských kruhoch Francúzska predurčili aj úspešné budovanie československých légií v rokoch 1916-1919 z postu francúzskeho generála, neskôr československého ministra vojny. Zabezpečoval formovanie légií hlavne v Rusku, Taliansku a USA. Reorganizoval československé jednotky v zahraničí, najmä na Sibíri, aby sa stali základom brannej moci nového štátu a umožnili rýchle vytvorenie armády a letectva v ČSR. Ako letec, diplomat a všestranný odborník dokázal získať rešpekt francúzskych vojenských a politických špičiek nielen sebe, ale prenesene aj širokému okruhu československých letcov, ktorí po skončení vojny študovali na francúzskych vysokých školách.

   Málokto tak výrazne ovplyvnil naše moderné dejiny, málokto bol tak bytostne slovenský a zároveň tak moderne európsky a svetovo rozhľadený a uznávaný ako práve on. Milan Štefánik dostal druhé meno Rastislav, aby mu po celý život pripomínalo hlboké slovenské a slovanské korene z ktorých pochádza. Medzi jeho predkov okrem iných patril napríklad aj Jozef Miloslav Hurban.

Svoje etické, morálne mravné krédo i lásku k svojmu národu zhrnul do troch slov: „Veriť – Milovať – Pracovať“ a on skutočne tak žil. V tomto je aktuálnosť odkazu a veľkosť generála Milana Rastislava Štefánika.

  1. mája 1919 letel M.R. Štefánik z Talianska na Slovensko. Neprežil návrat do svojej rodnej krajiny. Za dosiaľ neobjasnených okolností zahynul pri leteckej katastrofe neďaleko Ivanky pri Dunaji.

Zomrel vo veku 38 rokov.

* Smútočné obrady sa konali 10. mája v Bratislave a 11. mája 1919 v Košariskách. Spolu s dvomi talianskymi letcami je pochovaný tu v mohyle na vrchu Bradlo. Táto tragická nehoda nie je dodnes úplne objasnená. Objavuje sa niekoľko možných verzií. Niektoré z nich sú vyslovene konšpiračné.

Autor Mohyly generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle v r.1928, architekt Dušan S. Jurkovič stavbu geniálne koncipoval ako nadčasové posolstvo národu, ako pútnické miesto k národnému hrdinovi. Hoci cesta k postaveniu Mohyly nebola ani krátka, ani jednoduchá, vzniklo dielo, ktoré je skutočným miestom pamäti.

Po ukončení odborného výkladu k pietnemu aktu. Zástupkyne žiakov zo ZŠ GD v Galante položili veniec k mohyle „ Spomíname na veľkého syna oslobodeného národa s úctou žiaci ZŠ a MOMS Galanta“

Tretia naša zastávka bola v múzeu M.R.Štefánika, ktorý bol jeho rodným domom. Pani lektorka svojim odborným výkladom a vynikajúcim prístupom k žiakom ich oboznámila s vedomosťami, ktoré nemajú v učebniciach.

Návrat domov v krásnom počasí bol šťastný, v mene žiakov ďakujeme mestu Galanta za financovanie piateho ročníka po stopách našich národných velikánov.

 

Text: P. Lehotský – výber z príhovorov J. Krútekovej.

Foto: J. Krúteková, J. Makai, P. Lehotský,

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť