Predseda Matice slovenskej: Slováci majú v ťažkých časoch kolektívny inštinkt sebazáchovy

 

Úvod/Aktuálne informácie Matice slovenskej, Žilinský kraj/Predseda Matice slovenskej: Slováci majú v ťažkých časoch kolektívny inštinkt sebazáchovy

Zhodou historických náhod pandémia koronavírusu zachvátila svet na 100. výročie španielskej chrípky, ktorá od marca 1918 do marca 1920 zabila niekoľkonásobne viac ľudí než prvá svetová vojna. Odhaduje sa, že kým vo vojnových rokoch 1914 – 1918 zahynulo okolo 17 miliónov ľudí, pandémia španielskej chrípky zanechala až sto miliónov ľudských obetí, čo bolo asi 5 percent svetovej populácie.

V kolektívnej historickej pamäti Slovákov to nie je nová skúsenosť. Okrem španielskej chrípky sme v strednej Európe prežili viacero cholerových epidémií od vrcholného stredoveku až po 19. storočie, ktorým otriasli najmä epidémie v rokoch 1830 – 1831 a 1872 – 1873. Prvá z nich, ktorá si len v Uhorsku vyžiadala jeden milión obetí, vyvolala množstvo nepokojov, vrátane rozsiahleho roľníckeho povstania na východnom Slovensku. Posledná epidémia cholery v roku 1873 stála v Uhorsku asi 200-tisíc životov. Ešte starší pôvod má takzvaná čierna smrť. Od polovice 14. storočia táto morová epidémia decimovala obyvateľstvo Európy, Slovensko nevynímajúc. Neraz vyhubila až dve tretiny populácie. V období stavovských protihabsburských povstaní sa k vojnovému utrpeniu v rokoch 1618 – 1711 pridal mor. Najsilnejšia morová epidémia najviac zúrila v habsburskej monarchii v roku 1679, keď zahynula polovica obyvateľov Viedne.

Vincent Hložník (nar. 22.10.1919 Svederník, zom. 10.12.1997 Bratislava)

                                    

Vincent Hložník bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, sochár a pedagóg.

Narodil sa ako najstaršie z piatich detí (brat Ferdinand bol tiež maliar). Po skončení ľudovej školy vo Svederníku, pokračoval na meštianskej škole v Žiline, kde v roku 1933 začal navštevovať reálne gymnázium. Počas rokov 1937- 1942 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe.

Stálou inšpiráciou pre Vincenta Hložníka bol okolitý svet a udalosti, ktoré sa v ňom odohrávali, skrz svoje diela umelec rozprával históriu v expresívnej forme. Nebol mu blízky klasický realizmus, viac ho fascinovali nereálne tvary a disproporcie tela, ktoré však pomáhali zvýrazňovať hĺbku stvárnených tém – prostredie dediny, mesta, história a ľudové tradície Slovenska, prebiehajúce vojny aj náboženské témy. Jeho tvorba je tak rozsiahla, že ho nemožno zaškatuľkovať do nijakého konkrétneho smeru. Jeho umelecký záber bol nesmierne široký – kresba, maľba, grafika, socha, vitráže, maľba na sklo aj knižné ilustrácie. Z umelcov, ktorí ho najviac ovplyvnili to boli Cyprián Majerník (1909 – 1945), Koloman Sokol (1902 – 2003) , ale obdivoval aj umenie Pabla Picassa ( 1881 – 1973), El Greca ( 1541 – 1614) a Francisca Goyu (1746 – 1828).

 

PhDr. Imrich Kružliak (nar. 8.12.1914 Detva, zom. 1.2.2019 Mníchov)

                                    

Na univerzite v Bratislave vyštudoval históriu a sociológiu. Ako novinár pracoval najmä v Národných
novinách. Cez vojnu pôsobil v Slovenskej lige a v Úrade pre tlač. Zúčastnil sa Slovenského národného
povstania. Po vojne vstúpil do politiky, pokúsil sa založiť kresťansko-republikánsku stranu. Neskôr sa
pridal k Demokratickej strane a úspešne viedol jej volebnú kampaň v roku 1946. V roku 1949 ilegálne
prekročil hranice a odišiel do exilu. V rokoch 1972-1992 redigoval a vydával v Mníchove exilový
časopis Horizont. Od roku 1971 bol jedným z podpredsedov Svetového kongresu Slovákov. Do vlasti
sa mohol vrátiť až koncom roku 1989.