Vincent Hložník (nar. 22.10.1919 Svederník, zom. 10.12.1997 Bratislava)

                                    

Vincent Hložník bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, sochár a pedagóg.

Narodil sa ako najstaršie z piatich detí (brat Ferdinand bol tiež maliar). Po skončení ľudovej školy vo Svederníku, pokračoval na meštianskej škole v Žiline, kde v roku 1933 začal navštevovať reálne gymnázium. Počas rokov 1937- 1942 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe.

Stálou inšpiráciou pre Vincenta Hložníka bol okolitý svet a udalosti, ktoré sa v ňom odohrávali, skrz svoje diela umelec rozprával históriu v expresívnej forme. Nebol mu blízky klasický realizmus, viac ho fascinovali nereálne tvary a disproporcie tela, ktoré však pomáhali zvýrazňovať hĺbku stvárnených tém – prostredie dediny, mesta, história a ľudové tradície Slovenska, prebiehajúce vojny aj náboženské témy. Jeho tvorba je tak rozsiahla, že ho nemožno zaškatuľkovať do nijakého konkrétneho smeru. Jeho umelecký záber bol nesmierne široký – kresba, maľba, grafika, socha, vitráže, maľba na sklo aj knižné ilustrácie. Z umelcov, ktorí ho najviac ovplyvnili to boli Cyprián Majerník (1909 – 1945), Koloman Sokol (1902 – 2003) , ale obdivoval aj umenie Pabla Picassa ( 1881 – 1973), El Greca ( 1541 – 1614) a Francisca Goyu (1746 – 1828).

Ako mladý odišiel v roku 1937 študovať do Prahy a práve historické mesto s množstvom vežičiek a krásnou panorámou ho motivovalo k vzniku viacerých diel. Zažil tam nástup vojny a ľudské tragédie, s tým spojené sa ho nevyhnutne dotkli ako človeka a mali vplyv na celú jeho tvorbu. V českých Dejviciach sa zoznamuje s prostredím cirkusu, ďalšou témou, ktorá sa veľmi často objavuje v jeho dielach, či už to boli kone, artisti, alebo pieroti. Cirkus bol aj témou jeho diplomovej práce.

V. Hložník : Krasojazdkyňa, r. 1947, Oravská galéria

V. Hložník : Z cirkusu, r. 1947, Oravská galéria

 

Po návrate sa oženil a spolu s rodinou presťahoval do Martina, kde začal spolupracovať s Maticou slovenskou ako ilustrátor. Rodný kraj mu bol inšpiráciou, často skicoval a maľoval vonku v prírode, nielen doma, ale aj Orave či Liptove. Stal sa tiež členom Spolku slovenských výtvarných umelcov, Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta a spoznal sa s mnohými osobnosťami vtedajšej umeleckej scény, s ktorými našiel spoločnú reč a vzájomný umelecký vplyv. Zaradil sa k osobnostiam slovenskej moderny, ktorým bolo blízke výtvarné stvárnenie sna, nadreality a fantázie. 

Pre jeho tvorbu bol dôležitý tiež pobyt v Taliansku v roku 1948. Jeho maliarska tvorba bola ovplyvnená barokovým maliarstvom, ktorý videl počas ciest a ktorý sa prejavil v dynamickej kompozícii, pretiahnutých postavách aj v používaní farebnej palety. Na maľbách môžeme vidieť hrubé čierne kontúry aj členenie priestoru.

Postupne sa tiež zaradil k predstaviteľom tzv. generácie druhej svetovej vojny, ku ktorým sa radí tiež Orest Dubay ( 1919 – 2004) , Ladislav Guderna ( 1921 – 1999), Jozef Šturdík ( 1920 – 1992) alebo Ernest Zmeták (1919-2004). Títo umelci študovali počas vojnových rokov výrazne ovplyvnený vtedajšími udalosťami, takže ich tvorba je podobná obsahovo aj formálne. Veľký význam mala jeho grafická tvorba, rozvíjajúca sa paralelne s maľbou a ktorou ovplyvnil celé ďalšie generácie umelcov. Inšpiračným prvkom v grafickej tvorbe Vincenta Hložníka v 40. a 50. rokoch boli udalosti, ktorých bol priamym svedkom – Slovenské národné povstanie,  oslobodenie a príprava nového štátu. V jeho dielach môžeme vidieť pochmúrnosť tej doby – ľudské utrpenie znásobené tmavými farbami, neistú budúcnosťou a strach, smutné výjavy bezútešných pokrútených postáv, skupiniek a koní. Grafické cykly, ktoré vznikli nesú tematické pomenovania ako „Partizáni“ (1951) „Vojna“ (1952) či „Fašizmus“ (1952). K povojnovým dielam sa radia tiež cykly spojené s námetom boja, vojny a mieru ako „ Cesta k oslobodeniu“  ( 1955), „Transport“ ( 1955), „Atómový teror“ ( 1958), „Agónia vojny“ ( 1958) a „Stroncium 90“ (1958-1959).

V. Hložník : Zástupy I., r 1944, Slovenská národná galéria

V. Hložník : Odpočinok partizánov, 1956, Stredoslovenská galéria        

V. Hložník : Partizáni, 1956, Slovenská národná galéria

Ďalšou časťou jeho tvorby sú ilustrácie v knihách. Ilustroval ich vyše 300, medzi známe tituly patria rozprávky Hansa Christiana Andersena, Gulliverove cesty od Joanathana Swifta, Božská komédia Dante Alighieriho, Ilias a Odysea či Slovenské povesti. Svojimi ilustráciami vdýchol život mnohým postavám bájí a histórie a takto sa dokázal priblížiť aj svetu detí, keď sa umelcova fantázia cez fascinujúci svet farieb hravo vyrovnala tej detskej a pri čítaní znásobila ich zážitok. Jeho tvorba v 70. rokoch priniesla nové spôsoby vyjadrenia reality, čoraz viac ju odtlačil do úzadia, dôležitejší sa stáva obsah samotného diela, ktorý je vo veľkej miere vyjadrený farbou.

Ilustrácia k rozprávke "Dievčatko so zápalkami", 1987

 

Nemožno nespomenúť jeho sakrálne diela, medzi ktoré patria mozaiky, vitráže a nástenné maľby v kostolíku v Dolnom Hričove, ktoré vznikli na základe žiadosti tamojšieho farára Štefana Račku v rokoch 1970 a 1973. Hložník stvárnil príbehy Starého a Nového zákona inovatívnym spôsobom, keď biblické motívy obohatil o vedecko-priemyselné predmety (raketa, alebo teplovzdušný balón). Vitráže od Hložníka môžeme tiež obdivovať aj v kostolíku v obci Zeleneč a tiež v Zborove nad Bystricou.

Vitráže v kostole v obci Zeleneč

Hložník vo svojej tvorbe reagoval najmä na udalosti okolo seba a históriu krajiny, ale aj napriek prežitým tragédiám neprestával prejavovať vieru za humanizmus a pokrok. Citlivo tiež pristupoval k tvorbe podľa literárnych predlôh. Zaslúžil sa aj o rozvoj slovenskej grafiky práve pre stvárňovanie vážnych problémov doby. Meno Vincenta Hložníka ostane navždy zapísane veľkými písmenami do dejín slovenského umenia.

 

Text: Mgr. Erika Slobodová

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť