PhDr. Imrich Kružliak (nar. 8.12.1914 Detva, zom. 1.2.2019 Mníchov)

                                    

Na univerzite v Bratislave vyštudoval históriu a sociológiu. Ako novinár pracoval najmä v Národných
novinách. Cez vojnu pôsobil v Slovenskej lige a v Úrade pre tlač. Zúčastnil sa Slovenského národného
povstania. Po vojne vstúpil do politiky, pokúsil sa založiť kresťansko-republikánsku stranu. Neskôr sa
pridal k Demokratickej strane a úspešne viedol jej volebnú kampaň v roku 1946. V roku 1949 ilegálne
prekročil hranice a odišiel do exilu. V rokoch 1972-1992 redigoval a vydával v Mníchove exilový
časopis Horizont. Od roku 1971 bol jedným z podpredsedov Svetového kongresu Slovákov. Do vlasti
sa mohol vrátiť až koncom roku 1989.

 Vo vojnou rozvrátenej Európe v obavách z prichádzajúceho frontu sa vyberali umeleckí a  kultúrni
pracovníci zo Slovenska do západného sveta, osobitne Rudolf Dilong, Jozef Cincík, Karol Strmeň
a Mikuláš Šprinc, utekali s nenápadným batôžkom v ruke alebo na chrbte.
Druhá vlna bola nielen riskantná, ale dosť často aj tragická, lebo išlo o ilegálny prechod cez hranice,
zvyčajne cez rieku Moravu. Takto odchádzali do neznáma napríklad Andrej Žarnov, Imrich Kružliak
a Gorazd Zvonický.
O dvadsať rokov vysiela najmä zásluhou Imricha Kružliaka rozhlasová stanica Slobodná Európa,
vychádzajú slovenské časopisy, osobitne Horizont, a knihy. Vzniká Svetový kongres Slovákov.
Imrich Kružliak bol nielen dvadsať rokov šéfredaktorom exilového Horizontu, ale aj predsedom
Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí a tvoril so Žarnovom, Dilongom, Šprincom,
Strmeňom a Zvonickým vrcholnú generáciu slovenských umelcov v zahraničí.
Možno ich prácu bude vedieť dokonale zhodnotiť až budúca generácia, lebo dnešná si vytvára
vedome akýsi umelý múr medzi slovenským domácim a zahraničným svetom, hoci oba tvoria jeden
spoločný národ.
Slovensko stráca demokrata, ktorý pre slovenskú vec získaval priazeň a sympatie, ktorý neustupoval
pred prekážkami a nestaval si veľké zábrany, vedel formulovať svoj politický postoj a slovenskú
otázku chápal ako medzinárodnú otázku v zmysle koncepcie Svetového kongresu Slovákov.

 


Text: František Klimo

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť