Alexander Trizuljak (*15.5.1921 Varín †15.10.1990 Bratislava)
V tomto roku si pripomíname 100. výročie narodenia jedného z umelcov, ktorý azda nikomu nie je neznámy - pedagóg, umelec a sochár Alexander Trizuljak. Trizuljak sa narodil 15. mája 1921 vo Varíne, pochádzal z veľkej rodiny deviatich detí.
|
Foto : Karol Kállay : Alexander Trizuljak,1955. SNG, Bratislava |
Základné vzdelanie nadobudol v rodnom kraji, najprv na Československej štátnej reálke v Žiline. Už tu sa začína prejavovať jeho výtvarný talent. Rozhodol sa pokračovať na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde študoval u pedagógov, akým boli Maximilán Schurmann a Josef Kostka, ktorí mladého sochára významne ovplyvnili. V rokoch 1945 – 1949 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. Karola Pokorného. Po ukončení štúdia v Prahe (1949) sa podieľal na založení Vysokej školy výtvarných umení, kde začal pôsobiť aj ako pedagóg a pomohol založiť mnohé z dodnes fungujúcich odborov. Prvú výstavu mal už v roku 1947 v Banskej Bystrici. V roku 1950 sa oženil s Evou Řehůřkovou, ktorá ako výborná výtvarníčka mu bola aj rovnocenným umeleckým partnerom.
|
Jeho sochárske dielo je veľmi rôznorodé, v jeho rozsiahlej tvorbe môžeme nájsť sprvu realistické figúry a portréty, neskôr abstraktné vyjadrenie priestoru. Námetmi mu bol každodenný život, jeho hlboká viera v rodinu a život ako taký. Všetky jeho diela boli vyhotovené z rôzneho materiálu, využíval kov, sklo, kameň aj ich kombinácie. Z výtvarných smerov ho azda najviac ovplyvnil konštruktivizmus a práca s kovom, ktorej venoval značnú pozornosť, absolvoval kurz zvárania, aby mohol svoje diela konštruovať sám. 50. a 60. roky 20. st. boli v živote Alexandra Trizuljaka úspešným obdobím, svoju tvorbu prezentuje na mnohých domácich aj zahraničných výstavách. V tomto období zhotovuje svoje najznámejšie dielo – sochu Víťazstva na Slavíne. Sochár zažil druhú svetovú vojnu a možnosť vzdať úctu padlým vojakom práve skrz svoju tvorbu bola pre neho nepochybne výzva. Socha vznikala v rokoch 1959 – 1960, najprv vyhotovením modelu a makety v nadživotnej veľkosti. Socha bola potom následne odlievaná v Závodoch umeleckej kovovýroby v Prahe, prenesená do Bratislavy a slávnostne odhalená 4. apríla 1960.
Foto : Pavol Poljak .: Slavín. Zdvíhanie sochy partizána, 1960, SNG, Bratislava
V roku 1961 zakladá pravidelné sympózium Socha piešťanských parkov a zaslúžil sa o zriadenie Galérie mesta Bratislava, Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne, aj galérie v Komárne. 1966 mu bola udelená cena Cypriána Majerníka. Normalizácia však zasiahla ako do jeho života tak aj tvorby. Pedagogickú činnosť na VŠVU musel v roku 1972 opustiť a viac sa venoval samostatnej tvorbe, tvoril sakrálne skulptúry, experimentoval s rôznymi technikami tvarovania kovu a tvoril hlavne pre kostoly. Z jeho sakrálnej tvorby možno spomenúť basreliéfy Ukrižovania v kostole v Sobranciach, sochy svätých, oltáre, svätostánky. Jeho sochy zdobia mnohé námestia a kostoly ako napr. Pomník SNP v Ľubietovej (1954), súsošie Milenci, (1960) Tri Svätoplukove prúty, (polovica 70. rokov 20. stor). V roku 1985 mu bol udelený titul „zaslúžilý umelec“. O pät rokov nato v r. 1990, sa životná púť Alexandra Trizuljaka skončila. Jeho meno sa však vďaka jeho dielam stalo nesmrteľné a je pevne späté s dejinami slovenského sochárstva. Mnohé z ôsmich detí, ktoré mal s manželkou Evou sa tiež venujú umeleckej činnosti a dbajú na to aby otcova pamiatka a práca neupadla do zabudnutia.
A. Trizuljak : Hlava vojaka z pamätníka na Slavíne, GMB, 1959 – 1960, bronz