28.júna 2022 sme si v podaní pracovníkov Slovenského literárneho ústavu MS, doc. PaedDr. Júliusa Lomenčíka, PhD. a PhDr. Lukáša Perného, PhD., v Dome Matice slovenskej v Galante, formou zaujímavej prednášky pripomenuli výročie narodenia Jána Kalinčiaka (výklad prezentoval doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD.) a Jána Palárika (výklad prezentoval PhDr. Lukáš Perný, PhD.)
Ján Kalinčiak (10.8.1822 Horné Záturčie-16.6.1871 Martin, pochovaný je v Martine), spisovateľ, básnik, pedagóg, literárny kritik a teoretik, štúrovec.
Jeho sny, venovať sa pedagogickej činnosti i byť redaktorom literárneho časopisu sa mu naplnili. Pracoval ako vedúci pedagóg, profesor a riaditeľ na gymnáziách v Modre i Tešíne. Bol redaktorom literárneho časopisu Orol, vychádzajúcom v Martine.
Kalinčiak presadzoval v literatúre svoje emócie. S J.M. Hurbanom mali odlišné chápanie historických povestí a toho, čo by mali obsahovať. Inšpiráciou jeho tvorby bola Mária Schröerová (dcéra profesora na lýceu v Prešporku), čo vyjadril aj v básni Márii od Jána. Ako jeden z prvých v pozícii literárneho kritika pochopil právo Andreja Sládkoviča umelecky sa vhĺbiť do privátnych sfér. Citovaná báseň Márii od Jána je jedna z najkrajších, ale aj najvášnivejších básní slovenskej poézie vôbec. Bol veľmi ovplyvnený štúdiom na univerzitách v Nemecku, čo sa prejavilo v jeho literárnej tvorbe. V básňach Moja mladosť, Smutný pohrab, Rada, Pozdravenie uzatvára svoje dramatické, osobné žiale. Keď aj opustil pôdu poézie, pri téme lásky i neopätovaného ľúbostného citu zostal aj vo svojej próze. Námety si vyberal tak, aby sa v nich uplatnil i slovenský živel v rámci dejín Uhorska.
Jeho prozaické dielo možno rozdeliť do troch skupín. 1.skupina-povesti, v ktorých dominuje romantická téma a korešponduje s romantickým spracovaním. 2. skupina-povesti s romantickou témou, ale s realistickým spracovaním. 3.skupina-kľúčové dielo Reštavrácia. Námetom Reštavrácie sú stoličné voľby v 30-tych rokoch 19.storočia. Román je krásny svojou jazykovou čistotou, čo dokázal verným odpočúvaním reči ľudu, dôverným poznaním jeho prirodzeného prejavu ľudovej múdrosti vyjadrenej v porekadlách, v prísloviach. Kalinčiak preukázal, že slovenská reč je schopná tlmočiť aj tie najjemnejšie významové odtiene slova. Jeho zásluhou sa malé prozaické útvary stali rovnocenným partnerom poézie. Próza Jána Kalinčiaka je predovšetkým historická, dejinné udalosti sa týkajú Uhorska, námety čerpal z obdobia panovníka Mateja Korvína, z protitureckých vojen, zo šľachtických rodových bojov i z proticisárskeho odboja. Mapuje rôzne kraje, pričom hlavným motívom je človek a jeho duchovno.
Ján Palárik (27.4.1822 Raková-7.12.1870 Majcichov, pochovaný je v Majcichove), kňaz, spisovateľ, dramatik, publicista, organizátor národného a literárneho života.
Bol jednotka v dráme, naviazal na Jána Chalupku, jeho súpútnikom bol Jonáš Záborský. Všetci traja ovplyvnili osud slovenskej drámy. Ján Palárik patrí k významným osobnostiam 19.storočia, ktorí sa zapísali do dejín slovenskej kultúry. Presnejšie by bolo Palárika zaradiť ako generačného príslušníka štúrovského veku. Stál pri vzniku Matice slovenskej. S Jozefom Karolom Viktorinom iniciovali odhalenie pomníku Jánovi Hollému, čo bolo prvé odhalenie pomníka národnému dejateľovi. Hľadal kontinuitu medzi bernolákovcami a štúrovcami.
V domácom prostredí získal klasické i hudobné vzdelanie, študoval v Žiline, teológiu v Ostrihome, Bratislave a Trnave. Vysvätený za kňaza bol v Ostrihome 15.1.1847. Ako kňaz pôsobil v Starom Tekove, Vindšachte (Štiavnické Bane). Za trest, pretože vydával kritické články, bol preložený do Pešti. Vydával časopis Cyrill a Method. Jeho víziou bolo vytvorenie samostatnej cirkevnej provincie. Výrazne sa angažoval v memorandovom období, hovoril o spolupráci všetkých národov v rámci Uhorska. Napokon sa usadil na fare v Majcichove, pôsobil aj v obciach Abrahám a Hoste. Hájil štúrovskú slovenčinu. Okrem dramatickej tvorby vytváral čítanky a gramatiky pre katolícke školy. Založil Novú školu slovenskú, zakladá spolky striezlivosti, organizuje národné slávnosti, stál pri zrode Spolku sv. Vojtecha a prispel k ekumenickej jednote katolíkov a evenjelikov, podporoval založenie slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom a spolupodieľal sa na kníhtlačiarskom spolku Minerva v Pešti. V roku 1857 sa Palárik spolu s Viktorinom pokúšajú o zriadenie Matice slovenskej. V almanachu Concordia mu vychádza prvá dráma Inkognito pod menom Beskydov. Príspevky uverejňuje i v almanachu Lipa. Založil časopis Sokol, spoluzakladá Pešťbudínske vedomosti. Popredné miesto zaujal aj na Memorandovom zhromaždení v Martine.
ri najznámejšie Kalinčiakove drámy sú Inkognito, Drotár a Dobrodružstvo pri obžinkoch. Výrazne sa zapísal do dejín slovenského divadla. Palárikove hry charakterizuje výsmech mamonárstva, pokrytectva, aristokratického povýšenectva, lakomstva, násilného pomaďarčovania. Ich typickým znakom je komediálna zápletka, postavená na princípe zámeny postáv, spoločenská satira zameraná na ľudské charaktery, národné odpadlíctvo. Palárik bol prvým slovenským divadelným kritikom. Dej Inkognita sa odohráva v Kocúrkove, pričom postavy majú kocúrkovské vlastnosti ako napr. napodobňovanie pánov či pletenie maďarských, nemeckých alebo francúzskych slov. Na pozadí výsmechu týchto neduhov zanecháva vyššie posolstvá. Hra Drotár ukazuje peštianske veľkomestské prostredie, paroduje úžerníctvo, usiluje o harmonizovanie spoločenských protikladov, sympatizuje s poľskou emigráciou, využíva folklórne motívy. V hre Dobrodružstvo pri obžinkoch vyjadril myšlienku vzájomnej úcty medzi Slovákmi a Maďarmi, súčasne využíva motív estetiky folklórnych tradícií. Dielo Dimitrij Samozvanec bolo inšpirované rusko-poľskými zápasmi.
Ján Palárik bojoval za občianske práva i národnú slobodu, zdôrazňoval myšlienku rovnoprávnosti, požadoval uznanie národného jazyka ako prostriedku národnej osvety a vzdelanosti. Vyhraňuje sa proti vládam aristokratickým, monarchistickým, absolutistickým či despotickým. Jazyk pritom považuje za integrálnu súčasť občianstva.
A tu sú ešte fotky z akcie.
Ďakujeme Fedorovi Klimovi za zorganizovanie prednášok, že sa mu podarilo k nám do Galanty priviesť veľmi fundovaných odborníkov na túto tému.
Škoda, že si naozaj veľmi zaujímavé prednášky neprišlo vypočuť viac záujemcov.