Gustáv Valach (*16.3.1921 Hontianske Nemce  †16.4.2002 Bratislava)

Bol recitátor a herec, ktorý vynikol v celej škále diametrálne odlišných postáv. 

 

 

Už počas stredoškolského štúdia pričuchol k ochotníckemu divadlu. Zmaturoval roku 1940 na Gymnáziu Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici a krátky čas (šesť semestrov) študoval právo. Jeho poslaním však bolo herectvo, ktoré vyštudoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave (1942). Do roku 1946 pôsobil ako hlásateľ v bratislavskom rozhlase a od roku 1946 do odchodu na dôchodok, v roku 1992 bol členom činohry SND, pričom počas tohto obdobia sa dostal z politických dôvodov na čiernu listinu (1959-1962), kedy sa musel stiahnuť z dosiek Slovenského národného divadla.  Tento čas pracoval ako robotník v tlačiarni a po roku ako bagrista v Pozemných stavbách. Vzdelanie si vtedy súčasne dopĺňal večerným štúdiom na stavebnej priemyslovke.

 

 

Alexander Trizuljak (*15.5.1921 Varín  †15.10.1990 Bratislava)

V tomto roku si pripomíname 100. výročie narodenia jedného z umelcov, ktorý azda nikomu nie je neznámy -  pedagóg, umelec a sochár Alexander Trizuljak. Trizuljak sa narodil 15. mája 1921 vo Varíne, pochádzal z veľkej rodiny deviatich detí. 

Foto : Karol Kállay : Alexander Trizuljak,1955. SNG, Bratislava

 

Základné vzdelanie nadobudol v rodnom kraji, najprv na Československej štátnej reálke v Žiline. Už tu sa začína prejavovať jeho výtvarný talent. Rozhodol sa pokračovať na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde študoval u pedagógov, akým boli Maximilán Schurmann a Josef  Kostka, ktorí mladého sochára významne ovplyvnili.  V rokoch 1945 – 1949 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. Karola Pokorného. Po ukončení štúdia v Prahe (1949) sa podieľal na založení Vysokej školy výtvarných umení, kde začal pôsobiť aj ako pedagóg a pomohol založiť mnohé z dodnes fungujúcich odborov. Prvú výstavu mal už v roku 1947 v Banskej Bystrici. V roku 1950 sa oženil s Evou Řehůřkovou, ktorá ako výborná výtvarníčka mu bola aj rovnocenným umeleckým partnerom.

  

 

 

Pavol Országh Hviezdoslav (*2.2.1849 Vyšný Kubín  †8.11.1921 Dolný Kubín)

Bol jeden z najväčších zjavov slovenskej literatúry. Narodil sa v roľníckej rodine v Leštinách, kde navštevoval ľudovú školu a potom na maďarskom gymnáziu v Miškovci získal potrebnú znalosť maďarčiny a tam sa aj datujú jeho prvé básnické pokusy.

 

 

Maturoval na lýceu v Kežmarku, kde zásluhou oravských národovcov publikoval Básnické prviesenky pod pseudonymom Jozef Zbranský a v roku 1872 absolvoval právnickú akadémiu v Prešove. V literárnom spolku Kolo sa zblížil s Kolomanom Banšellom a spolu vydali almanach Napred. Potom pracoval u Nádašiho a Melfelbera, v roku 1873 sa zúčastnil na Jungmannových oslavách v Prahe ako člen slovenskej delegácie. Bol praktikantom na súde v Dolnom Kubíne a koncipientom v Senici. V roku 1875 absolvoval advokátsku skúšku v Budapešti a pracoval ako advokát v Námestove. Bol aj podsudcom na súde v Dolnom Kubíne  a v roku 1899 sa vzdal advokátskej praxe, s tým, že bude na odpočinku v Dolnom Kubíne.

 

 

Štefan Boleslav Roman (*17.4.1921 Veľký Ruskov  23.3.1988 Unionvill Toronto)

Slovensko je menší štát, ale narodili sa tu viacerí ľudia, ktorí svojim umom, cieľavedomosťou, pracovitosťou alebo obetavosťou dobyli svet. Jedným z nich bol Štefan Boleslav Roman, slovenský veľkopodnikateľ v Kanade, ktorý sa narodil 17. apríla 1921 vo Veľkom Ruskove, v súčasnosti pomenovaný ako Nový Ruskov, v okrese Trebišov.