Štefan Boleslav Roman (*17.4.1921 Veľký Ruskov  †23.3.1988 Unionvill Toronto)

Slovensko je menší štát, ale narodili sa tu viacerí ľudia, ktorí svojim umom, cieľavedomosťou, pracovitosťou alebo obetavosťou dobyli svet. Jedným z nich bol Štefan Boleslav Roman, slovenský veľkopodnikateľ v Kanade, ktorý sa narodil 17. apríla 1921 vo Veľkom Ruskove, v súčasnosti pomenovaný ako Nový Ruskov, v okrese Trebišov.

Navštevoval Strednú hospodársku školu v Košiciach a v roku 1937 odišiel ako 16 - ročný so starším bratom Jurajom do Kanady. Tam pracoval prvé roky na farme a študoval angličtinu, aby mohol na Slovensku začaté štúdiá dokončiť. V rokoch 1941 až 1942 slúžil v kanadskej armáde. Po prepustení zo zdravotných dôvodov začal pracovať v priemyselnom kombináte General Motors v Oshawe, popritom pôsobil v tamojšom slovenskom spolkovom živote. Ako funkcionár Kanadskej Slovenskej ligy, organizoval 11. 5. 1945 zaslanie rezolúcie Kanaďanov slovenského pôvodu Konferencii o svetovej bezpečnosti v San Franciscu, kde žiadali priznať slovenskému národu plnú nezávislosť, alebo možnosť pod dozorom Spoločnosti národov mať slobodné rozhodnutie, či chcú samostatnosť, alebo tvoriť samosprávnu časť Československa. Neskôr v septembri 1945 pod vedením Romana sa kanadská Slovenska liga obrátila na medzinárodnú radu zahraničných ministrov v San Franciscu so žiadosťou, aby Slovensko mohlo mať samostatnosť prostredníctvom slobodných volieb pod dozorom víťazných mocností.

Od roku 1945 podnikal so spoločnosťou Concord Mining Syndicate. Pri tejto firme založil aj farmu holsteinského rožného dobytka a podnikal s naftou, plynom, uhlím a cementom. Veľmi premyslene budoval svoj podnik, aby bol nezávislým, tu videl svoje šance sa presadiť. Mal pritom punc odvahy, nebál sa života a prekážok na ceste k úspechom. Vybudoval veľký bansko-priemyselný podnik, ktorý sa volal Denison Mines a viacero asociovaných spoločnosti, ktoré za niekoľko rokov reprezentovali obrovský kapitál, súčasne vytušil význam uránu a presadil sa ako majiteľ najväčších uránových baní na Západe, prečo ho aj niektorí nazývali ,,Uránový kráľ“. Takto sa stal najvplyvnejšou osobnosťou kanadského priemyslu, vytvoril komplex banícko-priemyselných akciových spoločnosti, ktorých kapitálová hodnota sa v polovici 60-tých rokov 20. storočia odhadovala na 70 miliárd dolárov. V roku 1978 ho takto zaradili medzi 10 najúspešnejších kanadských podnikateľov. 

Ako úspešný podnikateľ sa kontaktoval s kanadskými a americkými politikmi a s Vatikánom, lebo ho trápilo povojnové náboženské prenasledovanie a nerovnoprávne postavenie gréckokatolíkov na Slovensku. Jeho politické snahy sa odrazili v založení Svetového kongresu Slovákov v New Yorku v roku 1970, na čele ktorého stál až do konca svojho života. Tento Kongres tvorí významnú kapitolu v dejinách zahraničných Slovákov. 

Nikdy nezabudol na svoj slovenský pôvod a po cely život podporoval boj Slovákov za slobodu a štátnu samostatnosť. Popri svojich podnikateľských úspechoch pôsobil ako mecenáš slovenskej exilovej literatúry, kultúry a vedy. Podporoval slovenských emigrantov, v roku 1968 sa významne pričinil o obnovenie slovenskej Gréckokatolíckej cirkvi, dal postaviť na svojom pozemku v Unionville Katedrálu Premenenia Pána podľa vzoru gréckokatolíckeho kostola v rodnom Veľkom Ruskove. Bol predsedom Kanadskej Rady ľudového umenia. 

Ako veľký ctiteľ sv. Cyrila a sv. Metoda inicioval v Toronte medzinárodnú konferenciu z príležitosti ich 1100. výročia príchodu na Veľkú Moravu, na ktorej sa zúčastnili vplyvné svetské a cirkevné osobnosti a vyvrcholila založením Slovenského ústavu svätého Cyrila a Metoda v Ríme. Aj vďaka jeho úsiliu vznikla v roku 1980 Eparchia sv. Cyrila a Metoda pre slovenských gréckokatolíkov v Kanade. Jeho úspechy boli výsledkom tvrdej práce a usilovnosti. Činný bol aj ako autor, spolu s Eugenom Löblom napísal svetovo známu knihu Zodpovedná spoločnosť (The Responsible Society). 

 Bol nositeľom viacerých ocenení a čestných doktorátov, dostal vyznamenanie od kanadskej vlády - Rád Kanady, čestný doktorát troch kanadských univerzít, v Nemecku Cenu Karola IV., vo Vatikáne Rád veliteľa rytierov sv. Gregora Veľkého, in memoriam získal vyznamenanie predsedníctva SNR – Slovenskú národnú cenu v roku 1990 a prezident Slovenskej republiky Michal Kováč mu in memoriam udelil najvyššie slovenské štátne vyznamenanie - Rád Bieleho dvojkríža I. triedy. 

Bol človekom s obrovským zmyslom pre humor, obľuboval slovenské ľudovky a miloval východoslovenskú kuchyňu. Za manželku si zobral pôvodom Slovenku Betty Romanovú (predtým Božena Gardoňová) s ktorou mal sedem detí. Štefan Boleslav Roman zomrel na infarkt srdcového svalu 23. marca 1988 na svojej farme Unionville v Toronte. 

Text: František Klimo